Epilóg

Zomrela pravda a poézia s tvárou v závoji
Aj v najlacnejšom slove veje čierny flór
Predbiehajú sa ako divé: ktoré skôr
Údesnú ranu sveta zahojí?

Ono sa ľahko povie: Ži!
No slovo ozaj málo zaváži
Ba takmer nič len povedz: Ži a ver!
Noc, jednoznačná ako revolver
A celá pravda v jednom náboji
Už obzerá ťa mlčanlivá tma
Cynickým okom luny si ťa skúma
Okrúhlym ako Judášova suma
Ešte je nemá, ale už ťa má

Bozk ohňa s papierom dôstojný somrák
Do ringu uterák stotisíc Atlantíd
Trinástych komnát

Môžte sa spoľahnút' no správy z
Pekla v púšti so utopí
V púšti so utopí brúsenie tupých